Dubnica nad Váhom

Od prvej písomnej zmienky po mestský štatút

Prvá písomná zmienka o Dubnici pochádza z roku 1193. V listine sa uvádza ako dedičný majetok bratov Vratislava a Piskina. Listina z roku 1276 zas dokladá, že tu už stál kostol zasvätený svätému Jakubovi apoštolovi. Mestský štatút získala Dubnica v roku 1960. [1]

K miestnym historickým stavbám patrí vila staviteľa Reima z roku 1903. V dubnickom kaštieli dnes sídli múzeum aj mestské informačné centrum, ktoré vzniklo v roku 2010. [1]

Park Jána Baltazára Magina

Priamo v centre mesta sa dá oddýchnuť v Parku Jána Baltazára Magina. Prvé záznamy o ňom sú z roku 1594, keď patril Ilešháziovcom. Pôvodne sa pri kaštieli nachádzala záhrada. Jozef Ilešházi ju neskôr premenil na park podľa francúzskeho vzoru. [2]

Štefan II. Ilešházi postupne upravoval park podľa anglického krajinárskeho vzoru. Nechal v ňom postaviť aj skleník na pestovanie ananásov. Z historických prvkov sa tu nachádza vyhliadková veža spojená s umelou jaskyňou Grotta a skalným bludiskom. Park patrí mestu Dubnica nad Váhom a je kultúrnou pamiatkou. [2]

Železnica, cesta a autobusové zastávky

Cez Dubnicu vedie železničná trať číslo 120, ktorá spája Bratislavu so Žilinou. Vlaky zastavujú na miestnej železničnej stanici. Cez mesto prechádza aj cesta I/61 v smere Trenčín – Ilava – Žilina. [1]

V zozname zastávok SAD Trenčín s cestovnými poriadkami platnými od 1. septembra 2026 sú uvedené dubnické zastávky pri autobusovej a železničnej stanici, pri kaštieli aj v Lieskovci. V mestskej časti Prejta dopravca uvádza zastávky stred, Perla, Perla II a Výstrkov. Aj ich výveskové cestovné poriadky platia od 1. septembra 2026. [3]

Akademická knižnica na Sládkovičovej ulici

Na Sládkovičovej ulici 533/20 sídli Akademická knižnica Vysokej školy DTI. Jej služby môžu využívať študenti, pedagógovia a zamestnanci školy, prístupná je však aj odbornej verejnosti. Súčasťou knižnice je študovňa. [4]