Hlohovec medzi Váhom, historickým centrom a zámockým areálom
Hlohovcom preteká Váh. Mesto leží v úvaline medzi južnými výbežkami Považského Inovca a Nitrianskou pahorkatinou, v nížinnej krajine medzi Trnavou a Nitrou, neďaleko Piešťan. V centre sa nachádza historické námestie, na jeho severnom okraji františkánsky kláštor. K ďalším miestam v meste patrí zámok s priľahlým parkom. [1]
Od hradu a osady k dnešnému mestu
Prvú dôveryhodnú písomnú zmienku o Hlohovci obsahuje Zoborská listina z roku 1113. Spomína hrad aj osadu v jeho susedstve. V roku 1362 získal Nový Hlohovec od kráľa Ľudovíta I. právo usporadúvať slobodné výročné trhy. O jeho udelenie sa zaslúžil Mikuláš Kont. [1][2]
K mestu sa postupne pripojili aj dovtedy samostatné obce: Svätý Peter v roku 1953 a Šulekovo v roku 1980. Šulekovo v minulosti nieslo aj názov Bereksek. Leží na riečnej nive medzi Váhom a Dudváhom, v južnej časti považského výbežku Podunajskej roviny. [2]
Kostoly a kláštor v centre
Uprostred námestia stojí farský Kostol svätého Michala. Pôvodne gotická stavba má zdobený portál a susedí s Kaplnkou svätej Anny z 18. storočia. Na severnom okraji centra sa nachádza františkánsky kláštor s Kostolom Všetkých svätých z 15. storočia. Časť priestorov kláštora využíva Vlastivedné múzeum. [1]
Zámok a park medzi svahom a nivou
Hlohovský zámok vznikol prestavbou stredovekého hradu. Trojpodlažná budova má nepravidelný päťuholníkový pôdorys a jej súčasťou je kaplnka s barokovým oltárom. Za Jozefa Erdődyho, v rokoch 1790 až 1800, prešiel zámok aj parkový areál rozsiahlou prestavbou. Pri vedení chodníkov sa využil existujúci zalesnený svah. [1][3]
Park siaha od svahov Nitrianskej pahorkatiny po rovinu vážskej nivy. Jeho horná časť vznikla na mieste niekdajšieho včasnostredovekého hradiska. Dolu leží jazierko s priľahlým ramenom. Vodu do oboch privádza prirodzený prameň, ktorý vyviera pod kopcom. [3]
Empírové divadlo a kultúrne podujatia
Empírové divadlo dal v zámockom areáli postaviť gróf Jozef Erdődy v roku 1802. Budova si zachovala pôvodný klasicistický architektonický výraz. V interiéri sú drevorezby, kvetinové girlandy a štuková výzdoba. Strop zdobí plastika ženy v rímskom odeve s deťmi. Konajú sa tu komorné koncerty a divadelné predstavenia, ale aj literárne večery či podujatia pre deti. [4]
Spojenia mestskou dopravou
Cestovný poriadok platný od 14. decembra 2025 do 12. decembra 2026 uvádza dve linky spájajúce viaceré časti mesta. Linka MHD číslo 2 vedie cez Dolnú Sihoť, železničnú stanicu, Farmapavilón a obchodné centrum. Linka číslo 3 v tom istom období prepája Dolnú Sihoť s Podzámskou, Mierovou a Čulenovou ulicou. [5]