_001.jpg){kind=link}
Humenné v údolí Laborca: námestie, kaštieľ a mestské spojenia
Humenné leží na severovýchode Slovenska v údolí Laborca. Patrí do geomorfologického celku Ondavská vrchovina a jeho podcelku Humenské podolie. Rieka preteká zastavaným územím, kde jej brehy chránia hrádze. Mesto patrí do povodia Bodrogu. Medzi okolité vyvýšeniny patria Sokol s výškou 405 metrov, Petočová s 378 metrami a Barančov s 364 metrami. [1]
Od slovanskej osady k mestskej infraštruktúre
Humenné sa vyvinulo zo staršej slovanskej osady pri Laborci. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Dejiny mesta výrazne ovplyvnili Drugethovci, ktorí tu pôsobili viac než 350 rokov. Po nich nasledovali Csákyovci a Andrássyovci. [2]
Železničné spojenie s Michaľanmi vzniklo v roku 1871. O dva roky neskôr pribudlo pokračovanie trate cez Medzilaborce do Paloty. V roku 1906 sa v meste budovali vodovod, kanalizácia a chodníky. Nasledujúci rok priniesol napojenie na elektrickú sieť aj elektrické pouličné osvetlenie. [2]
Kaštieľ a Vihorlatské múzeum
Na mieste staršieho vodného hradu stojí humenský kaštieľ, národná kultúrna pamiatka a sídlo Vihorlatského múzea. Má štvorcový pôdorys, vnútorné nádvorie a nárožné veže. Jeho zachovaná stavebná podoba sa ustálila začiatkom 17. storočia. Andrássyovci ho neskôr upravili v pseudobarokovom štýle a v okolí založili francúzsky aj anglický park. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya. [3]
Ľudová architektúra takmer v strede mesta
Expozíciu ľudovej architektúry a bývania otvorili pre verejnosť v auguste 1984. [3]
Skanzen zaberá štyri hektáre takmer v strede Humenného. Členitým terénom pripomína krajinu Horného Zemplína. Jeho najstarším objektom je drevený kostolík z Novej Sedlice, ktorý pochádza z roku 1764. Do Humenného ho premiestnili v roku 1974. V dome zo Zemplínskych Hámrov si možno pozrieť ukážku hrnčiarskej dielne, dom z Výravy približuje spracovanie konopí a výrobu plátna. [4]
Pešia zóna a knižnica
V strede pešej zóny je fontána so zvukovými a svetelnými efektmi. Neďaleko nej stojí pódium na verejné vystúpenia. V severnej časti námestia sa nachádza osvetlená vodná plocha Potok času a pri nej busta Milana Rastislava Štefánika. [1]
Na Námestí slobody 50 sídli Vihorlatská knižnica. Dospelí čitatelia aj deti a mládež majú vlastné oddelenia. Služby pre deti rozšírila knižnica hračiek, ktorú tu otvorili 25. septembra 2026. [6]
Spojenia mestskou dopravou
Linka MHD číslo 3 vedie z Dubníka cez Gaštanovú ulicu a železničnú stanicu na Laboreckú ulicu. Zo železničnej stanice premáva aj linka číslo 4, ktorá cez Laboreckú ulicu pokračuje na Sídlisko pod Sokolejom. Stanicu s lokalitou Podskalka spája linka číslo 6. [5]