Krupina medzi historickým jadrom, hradbami a lazmi
Krupina leží medzi Zvolenom a Šahami, pod Štiavnickými vrchmi. Patrí do Bzovíckej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Krupinskej planiny. Mestom vedie cesta I/66, jeho hlavná cestná dopravná os. Je súčasťou medzinárodnej trasy E77, ktorá smeruje zo severu na juh. [1][7]
Vodné toky, skalné útvary a lazy
Územím Krupiny pretekajú Krupinica a Bebrava. V lokalite Bebrava leží aj rovnomenná vodná nádrž. K miestnym prírodným pamiatkam patrí Štangarígeľ, nazývaný tiež Krupinské bralce. Tvoria ho charakteristické päťboké stĺpy pyroxenického andezitu. [1]
Ku Krupine patria aj lazy. Medzi ne sa radia Dolné a Horné kopanice, Červená hora, Nová hora, Stará hora, Briač či Tepličky. Popri historickom jadre sú tak ďalšou súčasťou miestneho osídlenia. [3]
Zmienka o rieke a obnova mestských výsad
V listine Bela II. z roku 1135 sa objavuje pomenovanie „fluvius Corpona“. Označuje rieku a vzťahuje sa na územie, na ktorom vznikla Krupina. V roku 1241 mesto spustošili Tatári, pričom prišlo o pôvodné mestské výsady. Belo IV. mu ich obnovil v roku 1244. [2]
Námestie, kostol a radnica
Historické jadro sa rozvíjalo okolo Kostola Narodenia Panny Márie a dnešného Svätotrojičného námestia. Námestie má štvorcový pôdorys. Kedysi sa tu konali trhy a jarmoky. Malý rínok s priľahlými ulicami tvoril predmestie, v ktorom sa sústreďovali domy slovenských obyvateľov Krupiny. [3]
Kostol Narodenia Panny Márie postavili začiatkom 13. storočia ako románsku trojloďovú baziliku. Neskôr ho upravili v gotickom a barokovom slohu. Na severnej strane námestia stál už v roku 1752 morový Svätotrojičný stĺp od kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho. [3]
Radnicu dokončili v roku 1901 podľa projektu J. Cajhána. Budova patrí k historizmu a jej architektúra vychádza z barokových a renesančných vzorov. [3]
Mestské hradby a Vartovka
Mestské opevnenie stavali v rokoch 1551 až 1564 z miestneho tufu. Zachované hradby dodnes obklopujú väčšinu starého mesta. Turecký bastión slúži od sedemdesiatych rokov 20. storočia ako mestský amfiteáter. Dnes nesie meno herca Viliama Polónyiho. [4]
Na vrchu Stražavár stojí Vartovka. Zachovala sa z protitureckých strážnych veží, ktoré budovali približne v roku 1564. [2]
Dejiny mesta a literatúra v múzeu
Na Sládkovičovej ulici číslo 20 sídli Múzeum Andreja Sládkoviča. Jeho stála expozícia predstavuje dejiny Krupiny aj literatúru. Literárna časť sa venuje najmä životu a tvorbe dvoch krupinských rodákov: Andreja Sládkoviča a spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej. [5]