Pukanec: banské dejiny, hradby a hrnčiarska tradícia
Pukanec je obec v okrese Levice na úpätí Štiavnických vrchov, pri severnom okraji Ipeľskej pahorkatiny. Niekdajšie slobodné kráľovské banské mesto má zachované časti opevnenia, gotický kostol a pamiatky remeselnej výroby. [1][2]
Od baníckej osady k mestu
Písomný doklad z roku 1075 uvádza názov Baka. V 14. storočí získal Pukanec mestské výsady a v nasledujúcom storočí patril do zväzu siedmich stredoslovenských banských miest. Jarmočné právo dostal v roku 1547. Rozvoj baníctva zasiahli v 16. storočí osmanské nájazdy. Hradby vybudované v rokoch 1569 až 1590 pripomínajú obranné potreby mesta v tomto období. [1]
Námestie a jeho pamiatky
Na Námestí mieru sa sústreďujú stavby z rozličných období: kostol svätého Mikuláša, bývalá radnica, stĺp Najsvätejšej Trojice aj evanjelický kostol. Gotický pôvod katolíckeho kostola a neskoršie barokové objekty ukazujú, ako sa centrum postupne menilo. Obecná evidencia pamiatok zahŕňa aj poštu, knižnicu a remeselnícky dom na Štiavnickej ceste. Prechádzka centrom preto vedie popri sakrálnych aj svetských budovách. [1][2]
Hrnčiari, vinohrady a banské stopy
Po ústupe ťažby rástol význam poľnohospodárstva a remesiel. K miestnym tradíciám patrí hrnčiarstvo a vinohradníctvo; hrnčiarska výroba tu pretrvávala aj v 20. storočí. Obec eviduje ľudový dom na Viničnej ceste a bývalú štôlňu ako súčasti svojho pamiatkového fondu. Ľudové domy a technické pamiatky dopĺňajú mestské stavby sústredené na námestí. [1][2]