Šoporňa pri Váhu: história, miestne názvy a život obce
Šoporňa patrí do okresu Galanta v Trnavskom kraji. V obci funguje knižnica, športová hala aj zberný dvor. Miestny život dotvárajú škola s materskou školou, kultúrny dom a spolky, ktoré sa venujú folklóru, remeslám či dobrovoľnému hasičstvu. [1][4][5][6]
Poloha pri Váhu a majer Štrkovec
Obec leží v Podunajskej nížine na ľavom brehu Váhu, juhovýchodne od Serede pri ceste do Šale. Na opačnom brehu rieky sa nachádzajú Váhovce. K okoliu Šoporne patrí aj staré rameno Váhu, ktoré slúži na rybolov. Rieka a jej rameno sú tak súčasťou miestneho prostredia. [2][4]
Do katastrálneho územia obce patrí aj majer Štrkovec. Nachádza sa v ňom kaplnka Panny Márie a drevená zvonica. Historické stavby Šoporne sa teda neobmedzujú iba na samotnú obec. [2][4]
Od názvu Supurni k chotárnym pomenovaniam
Prvá doložená písomná zmienka o Šoporni pochádza z roku 1251. V zakladacej listine premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom je zapísaná ako Supurni. V stredoveku bola súčasťou šintavského panstva, s ktorým sa spájali jej ďalšie dejiny. [3]
Staršie využívanie chotára pripomínajú miestne názvy. Obecná história opisuje Novozámsku cestu ako pozostatok historickej diaľkovej komunikácie. Dnes je to poľná cesta, ktorá oddeľuje chotárne časti Novčaš a Hony. V starých písomnostiach sa zachovali aj názvy Horný diel a Kopanice. [3]
Kostol a kultúrny dom
Priamo v Šoporni stojí rímskokatolícky kostol postavený v roku 1770. Spolu s kaplnkou a drevenou zvonicou v Štrkovci patrí k miestnym sakrálnym stavbám. Kultúrnemu životu slúži viacfunkčný kultúrny dom, v ktorom sa nachádza aj izba folklórnych tradícií. [4]
Škola a verejné zariadenia
Základná škola s materskou školou Šoporňa sídli na Komenského ulici, na adrese Komenského 133. Obec medzi kontaktmi pre oblasť školstva uvádza aj školskú jedáleň. Ďalšími verejnými zariadeniami sú obecná knižnica, športová hala Šoporňa a zberný dvor. [5][1]
Folklór a spolkový život
Ľudovej kultúre sa v Šoporni venuje detský folklórny súbor Važinka a ľudová hudba Muzička. Pri miestnom odbore Matice slovenskej pôsobí klub paličkovanej čipky. Popri folklóre má teda v obci zastúpenie aj toto remeslo. K miestnym spolkom patrí tiež dobrovoľný hasičský zbor. [6]