Svit medzi Popradskou kotlinou a Kozími chrbtami
Svit leží v juhozápadnej časti Popradskej kotliny, medzi Bôrikom na severozápade a Babou v Kozích chrbtoch na juhu. Mestom preteká Poprad. Rieka tu mení smer zo severozápadného na východný a popri jej toku vedie aj časť chodníka spájajúceho Svit s Popradom. [1][5]
Od viskózovej továrne k mestu
Začiatky Svitu siahajú do roku 1934. Firma Baťa zo Zlína vtedy od obce Veľká kúpila pozemky na výstavbu závodu na viskózové vlákna. Výroba dala sídlu aj meno: podľa mestskej stránky vznikol názov Svit zo slovného spojenia Slovenská viskózová továreň. [2]
Samostatnou obcou sa Svit stal 4. júna 1946, štatút mesta získal 30. mája 1962. Od založenia sídla po jeho osamostatnenie tak uplynulo niekoľko rokov; mestský štatút prišiel až neskôr. [1][2]
Pod Skalkou a pomenovanie Kanada
Západne od továrne, za železničnou traťou, vznikala v rokoch 1948 až 1951 časť Pod Skalkou. Jej pôvodné drevené domčeky stavali podľa kanadských vzorov. Odtiaľ pochádza aj zaužívané pomenovanie Kanada. [3]
Podľa mestskej kroniky sa Kanada v roku 1955 premenovala na Pod Skalku. Názov odkazoval na skalu severne od osady. V tejto časti dnes sídli pobočka mestskej knižnice na Priečnej ulici 501/2. Hlavné pracovisko knižnice nájdete na Štúrovej ulici 87. [3][4]
Duchovné centrum a železničná pamiatka
Pri námestí Jednoty stojí Duchovné centrum. Pod tento spoločný názov patria rímskokatolícky a evanjelický chrám aj Dom smútku. [2]
Železničná stanica vo Svite je zapísaná v zozname vyhlásených národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR. Železnica spája mesto s Popradom, rovnako ako cesta I/18. Tú zadanie územného plánu označuje za západovýchodnú os medzi oboma mestami. [6][7]
Športoviská a chodník do Popradu
Vo Svite sa dá športovať v športovej hale či krytej plavárni. Mestská stránka medzi tunajšími športoviskami uvádza aj tenisové kurty, kolkáreň a viacúčelový štadión. [2]
Na bicykel a korčule slúži chodník Svit – Poprad, ktorý má podľa mesta celkovú dĺžku 12 kilometrov. Vedie popri rieke Poprad a jej prítoku Mlynica. Voda však nesprevádza celú trasu: pri západnom okraji Popradu chodník prechádza poľom. [5]