Trenčín v údolí Váhu pod hradnou skalou
Trenčín leží na strednom Považí a je správnym centrom Trenčianskeho kraja. [1] Nad mestom sa dvíha hradná skala, pod ktorou sa zachoval rímsky nápis z roku 179. [4]
Poloha, doprava a mestské časti
Mesto sa rozkladá v údolí Váhu na rozhraní Trenčianskej a Ilavskej kotliny. Na severozápade ho obklopujú Biele Karpaty, na východe Strážovské vrchy a na juhu Inovecké pohorie. Trenčín je napojený na diaľnicu D1 a prechádza ním železničná trať z Bratislavy do Žiliny. [2]
Do mestskej časti Stred patria Dlhé Hony, Noviny a Biskupice. Sihoť je súčasťou Severu. Mestská časť Západ zahŕňa aj Zámostie, Istebník, Orechové a Zlatovce. [7]
Od podhradskej osady ku kráľovskému mestu
Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 spomínajú Trenčín ako podhradskú osadu, kde sa vyberalo mýto a konali trhy. Matúš Čák Trenčiansky tu mal ústredie svojho rozsiahleho panstva známeho ako Terra Mathei. V roku 1412 Žigmund Luxemburský povýšil Trenčín na slobodné kráľovské mesto. K udeleným výsadám patrilo aj právo vybudovať hradby. [3]
Hrad a rímsky nápis
Hradnému areálu dominuje Matúšova veža. Postavili ju koncom 11. storočia v románskom slohu, neskôr ju goticky upravili. Za Zápoľskovcov pribudla v prvej polovici 16. storočia kasáreň na ubytovanie hradnej posádky. K archeologickým pamiatkam patrí rotunda so štyrmi apsidami, ktorej pôdorys pripomína štvorlístok. [5]
Na skale pod hradom sa zachoval rímsky nápis z roku 179. Pripomína víťazstvo rímskeho vojska nad Kvádmi. Vidieť ho možno cez sklenú stenu na poschodí hotela Elizabeth, ktorý bol v minulosti známy ako hotel Tatra. [4]
Mestská veža pri Mierovom námestí
Z juhu sa na Mierové námestie vstupuje cez Mestskú vežu, pôvodne Dolnú bránu. Pravdepodobne ju postavili začiatkom 15. storočia a má šesť podlaží. V jej priestoroch sa vystavujú aj umelecké diela. Na prvú vyhliadku vedie zo Sládkovičovej ulice výťah, vďaka ktorému je prístupná aj ľuďom s obmedzenou pohyblivosťou. [6]
Lesopark Brezina
Na centrum nadväzuje lesopark Brezina na juhozápadnom výbežku Strážovských vrchov. Zo Štefánikovej vyhliadky na skalách Sokolíc vidno severovýchodné lokality mesta Pod Sokolice a Sihoť. V lesoparku je aj lanový areál Tarzánia. Jeho trasy vedú korunami stromov a líšia sa náročnosťou. [8]
Ľudia chodia na Brezinu na prechádzky či vyvenčiť psov, behajú a bicyklujú sa tu. Priestor využívajú aj na pikniky a opekanie. Od roku 2022 tu v spolupráci mesta so združením DIVO pribúdali úzke trasy pre horské bicykle. [9]