Vrútky pri sútoku Váhu a Turca so železničnou minulosťou
Vrútky ležia pri sútoku Váhu a Turca, na úpätí Malej Fatry. Patria do severnej časti okresu Martin v Žilinskom kraji. Mesto výrazne ovplyvnila železnica: v posledných desaťročiach 19. storočia sa stalo významnou železničnou križovatkou. Túto časť jeho minulosti dnes približuje samostatná miestnosť stálej expozície o dejinách Vrútok. [1][2][4]
Poloha a spojenie s okolím
Na juhu susedia Vrútky s Martinom, na severe s Lipovcom. Severovýchodne ležia Turčianske Kľačany, juhovýchodne Sučany. Stred mesta je podľa údajov samosprávy v nadmorskej výške 382 metrov. Najnižšie miesto katastra sa nachádza v údolí Váhu pri osade Jánošíkovo. [1]
Mestskú hromadnú dopravu vo Vrútkach aj v susednom Martine zabezpečuje od roku 2022 Dopravný podnik mesta Martin. Medzi mestami sa dá prejsť aj na bicykli po cyklocestičke popri Turci. Cez Lipovec a Turčianske Kľačany vedie Turčianska cyklomagistrála. [3][5]
Od sídla villa Vrutk po železničnú križovatku
Prvá písomná zmienka o Vrútkach je z 19. augusta 1255. Sídlo sa v nej uvádza pod názvom villa Vrutk. Pri delení zemianskych majetkov koncom 13. storočia vznikli Dolné Vrútky a Horné Vrútky. Ďalšiu zmenu priniesla železnica. V roku 1873 sa začali stavať železničné dielne a v posledných desaťročiach 19. storočia sa Vrútky stali významnou železničnou križovatkou. [2]
Rímskokatolícky kostol svätého Jána Krstiteľa v roku 1905 úplne prestavali v neogotickom slohu. Z medzivojnového obdobia pochádza Obecný dom, postavený v roku 1926. Vrútky boli súčasťou Martina v rokoch 1949 až 1954 a znova od roku 1971. Po voľbách v roku 1990 začali opäť fungovať samostatne. [2]
Expozícia, knižnica a kultúrna sála
Stála expozícia železničného mesta Vrútky približuje dejiny od praveku po 20. storočie. Otvorili ju v roku 2021. Zaberá štyri miestnosti na poschodí budovy, kde predtým sídlila mestská knižnica. Jedna z nich patrí železničným dejinám. [4]
Mestská knižnica nesie od 22. marca 1995 meno vrútockej rodáčky, spisovateľky Hany Zelinovej. V roku 2015 sa presťahovala na prízemie budovy Kriváň. Výpožičky si čitatelia môžu predĺžiť cez internet, rovnako si môžu rezervovať knihy. Na kultúrne, vzdelávacie a spoločenské podujatia slúži aj synagóga na ulici 1. československej brigády 24 A, ktorá sa využíva ako kultúrna sála. [6][7]
Trasy do hôr a letné kúpalisko
Na Minčol vedie turistická trasa z konca ulice Karvaša a Blahovca. Z Minčola možno pokračovať na Martinské hole. Samotnou ulicou prechádza náučný chodník venovaný miestnym zaujímavostiam a okoliu ulice. [3]
V lete je k dispozícii mestské kúpalisko s ohrievanou a filtrovanou vodou. Okrem rekreačného plávania sa využíva aj na detské plavecké kurzy. [3]