Veličná: niekdajšie sídlo Oravskej stolice a obchod so soľou
Veličná je obec v okrese Dolný Kubín v údolí Oravy. Do roku 1683 tu sídlila Oravská stolica. Dejiny mestečka formovala obchodná cesta spájajúca región s Považím, Turcom a poľskými trhovými strediskami. [1][2]
Magna Villa a župné sídlo
V listine z roku 1272 sa Veličná spomína pod latinským názvom Magna Villa, teda Veľká Ves. Rímskokatolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila aj okolitým sídlam. V 14. storočí už Veličná mala postavenie mestečka a sídlila tu správa Oravskej stolice. Po požiari v roku 1683, pri ktorom zhorel aj archív uložený v kostole, sa župné sídlo presťahovalo do Dolného Kubína. [1][2]
Soľ, trhy a plátno
Významnou obchodnou komoditou bola poľská soľ. Rudolf II. povolil Veličnej soľný sklad v roku 1583 a Ferdinand II. v roku 1635 potvrdil týždenný trh a päť výročných jarmokov. Popri poľnohospodárstve sa rozvíjali remeslá a spracovanie ľanu i konopy. Miestnu výrobu plátna dopĺňali mangeľ a farbiareň; obecné dejiny pripomínajú modrotlač rodín Greguškovcov a Páltikovcov. Štatút mestečka Veličná stratila po municipálnom zákone z roku 1871. [1]
Archeológovia a historici z obce
Medzi rodákov patrí historik Ján Čaplovič, ktorý vyučoval na viacerých slovenských gymnáziách a venoval sa aj prekladateľstvu a archivárstvu. Pavol Čaplovič bol učiteľom a archeológom, od roku 1953 pôsobil ako riaditeľ Oravského múzea. Skúmal viaceré oravské lokality a svoju prácu zavŕšil monografiou Orava v praveku. Ján prispel do knihy Veličná, 700 rokov obce; Pavol zostavoval miestne monografie. [3]