Zázrivá: valaské osady a ručne pletené korbáčiky
Zázrivá v okrese Dolný Kubín má rozptýlené osady vzniknuté z horského hospodárenia. S chovom dobytka a spracovaním mlieka súvisí aj tradícia Zázrivského korbáčika.
Valaská obec oravského panstva
Zázrivá sa prvýkrát písomne spomína v roku 1556. Vznikla na území panstva Oravského hradu ako valaská obec. Obyvatelia trávili teplejšiu časť roka so stádami v horách a na zimu sa vracali do dnešného Ústredia. Neskôr sa rodiny usádzali aj pri letných pasienkoch. [1]
Takto obecná história vysvetľuje vznik osád, medzi ktoré patria Ráztoky, Havrania, Petrová alebo Dolina. [1]
Drevo, pasienky a mliečne výrobky
Urbársky súpis z roku 1770 hodnotil miestne hospodárenie podľa dostatku dreva, pasienkov, výroby šindľov a príjmov z mliečnych výrobkov. Poľnohospodárstvo spolu s ovčiarstvom neskôr nedokázalo uživiť rastúci počet obyvateľov. Časť z nich odchádzala za prácou do iných slovenských obcí, európskych krajín aj do zámoria. [1]
Ako vzniká Zázrivský korbáčik
Výrobná špecifikácia uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie vymedzuje pôvod Zázrivského korbáčika územím obce Zázrivá. Ide o parený syr, ktorý sa vyrába v údenej aj neúdenej podobe. Vykysnutý hrudkový syr sa v horúcej vode vyťahuje na nite nazývané vojky a tie sa následne ručne splietajú. [2]
Vyťahovanie syra na nite a ich pletenie vytvárajú vláknitú štruktúru a tvar malého korbáča. [2]